Nezaradené

Rásť a kvitnúť I.

Posledný deň v roku som sedela a len sťažka si spomínala, za čo všetko som bola uplynulý rok vďačná… Hanba mi, poviete si… Keď som otvorila instagram a zavalila ma spŕška príspevkov ako sú všetci naokolo vďační za vlastne “celkom dobrý rok”, že “nebol až taký zlý”, že v ňom “bolo veľmi veľa výnimočného a… Read More Rásť a kvitnúť I.

Vyliate.

s najlepším Priateľom

Cez otvorené okno priletelo lietadielko a v ňom odkaz. Od jej úplne najviac najlepšieho Priateľa. Chce s ňou ísť von na prechádzku. Bolo jej to divné, veď sú stále spolu a ešte k tomu je aj riadna zima. Ale najlepší Priatelia sa neodmietajú. Tak si natiahla pančuchy, nohavice, teplý sveter a kabát naň. Šla. Zvítali sa… Read More s najlepším Priateľom

Nezaradené

Ako to žijem?

“Ako to žiješ?!” – kričí na mňa častokrát prehlušené svedomie. Môj život sa nepodobá tomu, čomu by sa mal podobať. Nežijem tu ako duša na prechodnom pobyte. Nežijem tu ako človek, ktorému nič nepatrí. Zhromažďujem a zakladám si na hlúpych veciach a ešte hlúpejších názoroch. Porovnávam sa a závidím. Som nespokojná. Večne ne(s)pokojná. V návale nespokojnosti,… Read More Ako to žijem?

Vyliate.

Kde som bola…

Pozerám, že je tomu už nejaký piatok, kedy som na tomto svojom blogu bola naposledy. A ešte viac piatkov prešlo od chvíle, keď som tu niečo napísala… Pýtam sa seba samej: “Haló, kde si bola? Čo si celé tie mesiace robila? Je všetko ok? ” Všetky tie mesiace sa mi zliali do jedného veľkého týždňa… Read More Kde som bola…

Nezaradené

Moja Viera bez cenzúry

Asi mám šťastie, že sa ma už dávno nikto neopýtal, čo pre mňa znamená moja Viera. Fakt mám riadne kusisko šťastia, pretože pri odpovedi na túto zákernú otázku by som sa poriadne zapotila. Viera, čo pre mňa znamenáš? Bože, čo vlastne pre mňa znamenáš? Zrejme sme opäť o kúsok v našom vzťahu pokročili. Niečo ako… Read More Moja Viera bez cenzúry

Vyliate.

zádumčivý pán Strach.

Pred niekoľkými týždňami som svojich rodičov pristihla pri tom, ako oduševnene čučia do počítača a pozerajú nejaké video. Nepripisovala som tomu nejakú obzvlášť vážnu vážnosť, no keď neprestávali ani po pol hodine, išla som sa pozrieť, čo tak upútalo ich pozornosť, prečo si kreslia nejaké náčrtky na papiere, čosi si ukazujú, vysvetľujú, plánujú… Bolo to… Read More zádumčivý pán Strach.

Zasnené.

(ne)bojím sa snívať!

Niekedy by som sa veľmi chcela poďakovať nebesám, že keď ma posielali dolu, tak mi nedovolili postaviť sa do radu, kde rozdávali dary spevu, dary rečnenia či dary športovej zdatnosti. Mne sa veľmi zapáčil rad všeobecnej vnímavosti maličkostí a na oko nepodstatných vecí. A keďže som mala celkom dosť času, bola som tam hneď niekoľkokrát.… Read More (ne)bojím sa snívať!

Vyliate.

Neprestávam sa snažiť

Keď som bola na strednej škole, druhou najobľúbenejšou aktivitou – po obedňajších prestávkach – bolo pre mňa písanie slohov. No čuduj sa svete. Priznám sa, že tak ako mi času od času ide písané slovo, s tým hovoreným je to presne opačne. Ako rečník som naozaj príšerná. Akosi mi to na ceste medzi mozgom a… Read More Neprestávam sa snažiť