Vyliate.

Môj milý…

Môj milý…

Takto Ťa nazvem, ak teda smiem. Píšem Ti tieto slová dúfajúc, že jedného dňa si ich prečítaš A možno nad nimi i popremýšľaš a zvážiš, čo Ti v nich ponúknem.

Chcem od Teba iba jednu – jedinú vec. Vlastne milión a jednu vec…

Aby si sa raz vychystal a zazvonil na môj zvonček. Aby si prišiel až hore pred dvere. Aby som Ti ich otvorila a uvidela Ťa v nich stáť s kyticou v jednej ruke a v druhej s knihou nejakých srdcelámajúcich ľúbostných básní.
Aby si prišiel ku mne do mojej novej izby. Aby som Ti ju ukazovala tak, akokeby si ju videl po prvýkrát v živote. Aby som strčila do zásuvky tie super-truper svetielka, ktoré ma vždy tak dokážu nadchnúť.

Aby sme si sadli na tie deky a vankúše, ktoré by som nám na pozametané parkety vopred prichystala. Aby som nám nachystala i niečo po zub (neboj sa!!!). Možno by som to teda i riskla a prichystala ten hruškovo-levanduľový puding, ktorý som – ako tradičný experimentátor – dnes robila po prvýkrát, a ktorý bol podľa môjho skromného názoru vskutku veľmi dobrý!

Ó, áno! Dobre čítaš. Sadli by sme si na zem. Vieš, ja mám tú novú izbu riadne veľkú. Môžme v nej i piknikovať v každom ročnom období i tancovať pomalý ploužák, ktorý by bol mimochodom tiež jedným z bodov programu tohto nášho večera.

Aby si mi celý čas hovoril, že som Víla. Tvoja Víla. Lebo len Tebe jedinému, jedinému, jedinééééému na celom celučkom svete by som to verila. Že ňou skutočne som.

Môj milý… Môj milý Bože!

Aby si mi prehodil ruku cez moje plecia, a aby som si ja oprela svoju hlavu o Tvoju hruď. Aby som sa Ťa v tom momente mohla začať pýtať asi milión otázok, všetky, ktoré by som na srdci mala…

A Ty by si mi na ne trpezlivo odpovedal. Slovami, pohľadom, objatím…
Ty by si mi vyvracal všetky moje pochybnosti a dohady o tom, že som zlý človek, zlá ženská. Že som pokrytec. Že som niekto, kto nestojí za úsmev, za priateľstvo, za vzťah…
Ty by si mi šmahom ruky vyhodil všetky obavy z hlavy, ktoré ma chtiac či nechtiac sužujú.
Ty by si všetko dokázal. A Tebe… Tebe Bože by som všetko uverila.

Ale toto nie je na programe. Toto sú len moje najtajnejšie sny. Ty to zariadiš inak. Inak, ale s rovnakým výsledkom. Ty nedovolíš, aby som sa cítila sama, osamelo – lebo vieš, že práve toho sa bojím viac než toho, že prvý týždeň v práci pokazím všetky počítače na oddelení a vymažem z nich všetkých pacientov…

Ale ak by si si to náhodou predsa len rozmyslel. Daj mi vedieť. Zavolaj, napíš, odkáž po niekom. Ja Ťa budem čakať, budem!! A aby si mi veril, že to myslím vážne, tak ti tu sľubujem, že budem mať stále pol litra čerstvého mlieka v chladničke… veď vieš, na ten sľúbený hruškovo-levanduľový puding…

Len raz príď. Osobne. Najosobnejšie. Potrebujem s Tebou zopár vecí beztak prejednať…

Tvoja Víla. 

<3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *