Vyliate.

A preto Ťa pochopím…

Tu a teraz by som Ti, čitateľ milý, chcela zodpovedať zopár otázok.
Prečo by si mal či mala čítať môj blog. Prečo by si sa sem mal alebo teda mala vracať.
Čím je výnimočný? A je niečím vôbec?

Vieš, tento blog je pre všetky normálne ženy…Myslím, že veľa pánov tu nechodieva pravidelne. Ak tu budeš hľadať akési rady, tipy a motivácie ako byť super ženskou, vystrihnutou ako z nejakého časopisu Báječná žena – už teraz ti hovorím, nepokračuj v čítaní. To tu nenájdeš. Ak hľadáš pochopenie a porozumenie, to tu nájdeš a dovolím si tvrdiť, že v každom článku, v každej vete.

Ja som tiež človek – z mäsa a kostí. Človek bez (vraj) “dokonalého” života. Nezobúdzam sa krásna ako vo filme, neraňajkujem raňajky ako z instagramu a moja izba nevyzerá ako z pinterestu. Neboj sa, je to fajn. A preto ťa pochopím…

Vieš, ja ťa pochopím, že sa nedokážeš cítiť fajn a v pohode. Ak ti niekto hovorí, že sa musíš cítiť stále super, stále sa usmievať a byť “očarujúco krásna” s tonou drahého make-upu a zladeným outfitom, kašli na to. Nepočúvaj ho. Vyšmar ten časopis alebo knihu cez okno, spokojne aj cez zavreté. Najväčšiu blbosť akú môžeš urobiť je potláčať to, čo v sebe cítiš. Ak si chceš poplakať, nech sa páči. Tu spokojne môžeš… 🙂

Vieš, ja viem pochopiť, že sa nedokážeš cítiť šťastne. Viem, že je ťažké žiť normálne ak ti do života vstúpi niečo, čo nečakáš a nevstúpi to, čo naopak čakáš. Dokážem pochopiť, že je pre teba ťažké vstať ráno z postele a niekam ísť, keď do tvojho života vstúpi choroba či iná pliaga, ktorá ti berie spánok a napĺňa strachom. Dokážem pochopiť, že sa nechceš rozprávať s ľuďmi, o ktorých si myslíš, že nedokážu pochopiť to, čo prežívaš, ba budú ťa považovať za mierne šľahnutú. Dokážem aj pochopiť, že sa nedokážeš len tak bez smútku v očiach pozerať ako to, čo chceš ty sa deje v životoch iných. Dokážem pochopiť, že nevieš skrývať to, čo cítiš…

Asi tu nebudú iba veci, ktoré sú 100% správne. Ja žiaľ ešte nežijem 100% správny, svätý život. Ale bojujem, učím sa, rastiem. Bojujem hlavne sama so sebou. Vieš, teraz tu na kolene by som ti napísala dlhý zoznam mien, ktoré keby mi niekto čo i len trošku kývol hlavou a potichu povedal:”môžeš” – sľubujem ti, že by som z nich vytriasla dušu holými rukami. Učím sa milovať bez podmienky, ale až teraz zisťujem aké ťažké je mať rád niekoho, kto ťa ranil, aké ťažké je vôbec rešpektovať niekoho, koho by som najradšej poslala niekam do teplých krajín bez spiatočného lístka. Rastiem a chcem vyrásť v ženu, ktorá bude odrazom skutočnej Krásy… Ale to všetko je únavné, tak mi prosím dovoľte aj pár zlyhaní…

Si príliš dramatická? Aj ja. No a čo?
Si príliš precitlivená? Aj ja. No a čo?
Príliš rozmýšľaš nad tým čo bolo a nad tým čo bude? Aj ja. No a čo!

Noačo! Sme také, lebo Niekto chcel, aby sme boli také. Niekto chcel, aby sme boli chodiace emocionálne tikajúce bomby. Lebo bez nás by bol svet bezcitný. Keby nebolo nás, bolo by na svete možno menej sĺz, ale aj menej úsmevov. Ak by sme žili “dokonalé životy” a nemali svoje problémy, nič by nás nenútilo hľadať vyššie ciele, správne hodnoty… nič by nás nenútilo vrhať sa do náručia Boha so všetkými svojimi citmi a pocitmi… Nič by nás nenútilo veriť Životu, dôverovať Láske, ale vo všetkom by sme sa spoliehali len na seba a svoje sily.

Ver a uver, že si taká aká máš byť. A ak ti niekto povedal, že sa máš skonsolidovať lebo je s tebou život príliš ťažký, tak mu ukáž kde sú dvere a povedz nech ich zavrie zvonku. Lebo ty stojíš za to, aby si bola ľúbená i pochopená – hoci s tebou ten život je naozaj ťažký… Lebo ty za to stojíš…

A tu nájdeš toľko pochopenia, koľko budeš potrebovať. Pretože ja som taká istá. (A ešte horšia 😀 😀 😀 ) Bojujem, učím sa, rastiem…

A preto aj tento blog. Blogov o tip-top oufitoch, o kozmetike, o motivácii je tu – och panebože môj, ako húb po daždi. Ak sa chcete inšpirovať, nech sa páči. Veď i ja to z času na čas urobím. Ale ak sa budete cítiť pod psa a nebudete chcieť sa cítiť samé príďte k tej víle, čo vo mne drieme. Tu si posnívame, poplačeme, ponadávame, ale aj sa posmejeme.

Lebo tu budeme žiť skutočný život, taký aký je. A ten ani zďaleka nie je dokonalý. Chvalabohu! 😀 🙂

A hlavne:

Víííííla.

<3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *