Vyliate.

Plná pokladnička

Vieš, zo všetkého najviac po čom túžim, je žiť naPlnený život. Túžim po veľkých veciach. Túžim sa nadchnúť, prekvapiť sa, zabudnúť dýchať… Ale… musím sa nehanebne priznať, neviem to.

Mám pocit, že sa moje vnútro podobá pokladničke. Vieš takej, s jedným malým otvorom cez ktorý vhadzuješ mince a tým ju plníš a plníš… a čakáš kedy bude naplnená až natoľko, že sa do nej už nebude dať vložiť ani jediná minca. Povedzme si na rovinu, mali ste niekto úplne plnú pokladničku, ktorá praskala vo švíkoch? Ja nikdy. No ja som ešte o niečo väčší expert. Ja sa do tejto svojej “pokladničky” snažím cez ten malý otvor narvať vždy nejaký veľký nafúknutý balón.
Dobre čítaš!
Balón!
Nejaká somarina, hovoríš si… No je – je to somarina! Ale vysvetli to mne – človeku, ktorý chce žiť naPlnený život, ktorý chce za každých okolností nájsť svoj svätý grál! Ľudí, ktorí hľadajú poklady napadajú všakovaké hlúposti a nemožnosti. Tak aj mňa. V mylnom presvedčení, že ak natrieskam nafúknutý balón cez malý otvor do svojej “pokladničky”, už sa budem cítiť naPlnená, už bude všetko v najlepšom poriadku. A tak sa z času na čas snažím naplniť veľkými, ale zároveň prázdnymi vecami.
Tlačím a formujem ten balón… Ale on nie a nie vojsť.
Práááásk.
Balón sa rozletí a mne zostane.. nič. Prázdno. A plač…

A ak už nemám po ruke žiaden obrovitáááánsky balón, tak hádžem do svojej “pokladničky” hocičo, čo mi príde do ruky. Nepreberám. Hádžem všetko, čo sa tam jednoducho zmestí a čo je ťažké. Veď kto vidí, že tam nemám žiadne peniaze ale kamene či gombíky?

Ach tá moja hlava deravá!!! 

Veď ja som úplne zabudla na tú prapodivnú matematiku, ktorá tu funguje. Zabudla som, že tá pokladnička má ešte jeden, tajný otvor, cez ktorý sa z nej dá vyberať. A zabudla som aj na to, že tu platí výrok: čím viac z nej vyberiem a rozdám, tým plnšia je. 
Hovorím, prapodivná matematika, ktorá matematikou možno ani vôbec nie je. Je to tajomstvo a kúzlo. Kto mi ho pošepol? Ach, to neprezradím, to nie… Ale funguje to tak, môžeš mi veriť.
skús.

No a zhrňme si to ešte raz. 
Ak teda správne rozumiem…
Ak si plním “pokladničku” iba správnymi peniazmi, ak tam nehádžem nehodnotné somariny a v mojom prípade sa tam nesnažím narvať veľký balón a ak z nej paradoxne čo najviac vyberám a rozdávam – som na tej správnej ceste k  pravému naplneniu.

Pááááánečky!!!!

A ešte kontrolné otázky!
Čo sú tie “správne peniaze”
O: Vykúzlenie úsmevu, čas venovaný blízkym, prejavený záujem, drobný a “nepodstatný” dobrý skutok, pozvanie na kávu, telefonát smutnému priateľovi , atď…

Čo sú tie veľké, vzduchom naplnené balóny, ktoré sa čas od času snažím narvať cez ten malý otvor? 
O: To sú balóny, v ktorých sú tie moje megalománske a hlúpe predstavy, že kariéra, svetský úspech, dobrý frajer či nanútený “dokonalý” vzťah a život ako z pinterestu dokážu HNEĎ zaplniť to prázdno, ktoré v sebe mám….

Čo sú tie nehodnotné veci, ktorými falošne plním svoju pokladničku?
O: Túžby po uznaní, po pochvale, po ctižiadosti… Všetky tie pyšné túžby, ktoré sú kameňom zaveseným na krku každej duše. Ktoré za žiadnych okolností netreba púšťať z rúk, lebo ma stiahnu dole. Do tých smradľavých bažín pýchy….

Nech nezabudnem.
Nech si tieto tri otázky kladiem každý deň. Nech nezabudnem. Nech sa plním a rozdám a týmto spôsobom čo najviac naplním. A nech žijem život, dobrý život – kým nedôjdem do skutočného Života – Večného, ktorý ma naplní presne tak, ako potrebujem…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *