Zasnené.

(ne)bojím sa snívať!

Niekedy by som sa veľmi chcela poďakovať nebesám, že keď ma posielali dolu, tak mi nedovolili postaviť sa do radu, kde rozdávali dary spevu, dary rečnenia či dary športovej zdatnosti. Mne sa veľmi zapáčil rad všeobecnej vnímavosti maličkostí a na oko nepodstatných vecí. A keďže som mala celkom dosť času, bola som tam hneď niekoľkokrát.

Prednedávnom som počula jednu nádhernú mladú ženu odpovedať na otázku, aké sú jej sny -odpovedať, že ona už prestala snívať. Vyrazilo mi to dych.

Už len veľmi málo vecí v živote sa môže stať, ktoré by boli horšie ako to, že človek prestane snívať.  Či nie?

Ja som však o tom na 1 000 000% presvedčená. No občas sa aj ja chladom tohto sveta nechám natoľko ošľahať, že zabudnem na túto dušimilú činnosť. Že zabúdam snívať a často mám pocit, že práve zmätenosť je hlavnou náplňou mojich dní, no…

No musím Vám povedať, že nie – ja nie som zmätená. Ja presne viem, čo chcem. Je pravda, že niekedy možno neviem či chcem modrú alebo ružovú, či chcem blúzku alebo tričko, alebo ktoré z tých 268 jedál chcem – avšak presne viem, čo zo ŽIVOTA túžim vyžmýkať, čo si vysnívať…

Chcem ho ľúbiť najviac ako sa bude dať. Žiť akoby každý deň mal byť sviatok.
Chcem skúšať nové recepty a nechať nech sa nevydaria, nech prihoria.
Chcem zabúdať dáždniky a potom zmoknúť.
Chcem si spievať, keď budem mať zapnutý vysávač.
Chcem prespať na horskej chate a skoro ráno vydať sa naproti novému dňu s termoskou horúcej kávy vo vaku na chrbte.

Chcem púšťať šarkana, okúpať sa v oceáne, letieť lietadlom.
Chcem držať za ruku vlastného muža a učiť sa ľúbiť na ňom každú ľudskú nedokonalosť.
Chcem mu byť najbližšou, chcem mu byť tou, ktorá sa zaňho postaví i keby ho celý svet právom vysmial.
Chcem hladiť po vlasoch vlastné deti, spievať im uspávanky a štekliť ich, keď ráno nebudú chcieť vstávať z postele.
Chcem byť lekárkou – múdrou a pokornou, s veselou iskrou v očiach.

Chcem v záhrade pestovať vlastnú zeleninu a na priedomí mať záhony farebných kvetín.
Chcem, aby do mojej spálne každé ráno nakúkali lúče vychádzajúceho slnka.
Chcem mať piknikový košík vždy pripravený na teplé nedeľné popoludnia.
Chcem plakať, keď bude treba, no väčšinu dní chcem počuť svoje chichôtky.
Chcem zlyhávať, no potom vstávať.

Chcem byť ľúbená a ešte viac ľúbiť . 
Chcem žiť svoj život tak, aby som raz mohla zomrieť s čistým svedomím…

Zrejme svojim zmäteným výzorom i pohľadom ešte veľakrát  zmätiem mnohých z vás. Odpusťte mi, no nedajte sa!
Ja som šťastný človek, aj keď niekedy chytro zbieram kvapky sĺz do vreckoviek…
Som Boží človek,  Jeho obľúbenec, aj keď sa niekedy správam akoby ma práve pustilo sto čertov…

Buďme snílkovia, vyzývam Vás – Nás!

<3

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *