Vyliate., Zasnené.

Ako som (ne)zvládla školu…

Skutočne často sa stretávam s otázkou, ako som zvládla/zvládala vysokú školu. To kvantum učenia. Vraj vaša škola sa s tou mojou nedá porovnať, že aká som super. Vraj máte pocit, že vy tú svoju ani náhodou nezvládate.

V prvom rade, dievčatá milé, nevzhliadajte ku mne ako k nejakej superžene, lebo to skutočne nie som. Ak som sa náhodou dostala vo vašom podvedomí čo i len niekoľkocentimetrový piedestál, prosím rozprestrite deku doneste kávu a tam si ma dajte. Lebo tam patrím.

A ja Vám porozprávam ako to bolo….

Moja odpoveď na Vašu otázku je: nezvládala som to.

Naozaj. Ja viem, že mám 4 písmenká pred menom. Ja viem, že ma dnes volajú pani doktorka. Ja viem, že sa učím liečiť deti. Ja to všetko viem….

No viem aj to, ako sa to všetko posledné roky dialo a čo všetko ma to stálo. Veľmi by som Vám tu chcela teraz písať super motivačný príbeh o tom ako som to hrdinsky zvládla. Že som mala všetko zorganizované, držala sa plánov, zdravý rozum a úsudok boli mojimi najlepšími radcami. Kdeže…
Že viera v Boha bránila mojím kolenám sa triasť a nedovoliť stresu prikmotriť sa mi do všedných dní. Kdeže….

I ja som chodila na skúšky vyklepaná so stiahnutým žalúdkom, doma robila dusnú atmosféru. I ja som cítila beznádej, nezmysel v tom čo robím…  I ja som nevládala a poplakala si…

No vypracovala som si jeden (podľa mňa) skvelý plán, ktorého som sa držala a čuduj sa svete, fungoval! Možno ste si ho už u mňa čítali, možno nie. Tak Vám ho ponúkam. Prosím, skúste ho dodržať. Je možné meniť poradie, no bod č. 1 nesmiete presúvať nikam inam! Ten je najkľúčovejší zo všetkého… 🙂

1. Boh. Je najväčší Šéf. Nikdy na to nezabudnúť. Stále pripomínať.
2. Učiť sa.
3. Učiť sa.
4. Učiť sa.

5. Neplakať. Keď musím, tak len krátko. Ak to trvá viac ako 45 minút – vyhľadať pomoc. Zatiaľ ešte neodbornú.
6. Učiť sa.
7. Neodhlasovať sa zo skúšky
8. Prísť na ňu. Neskladať otázky.
9. Učiť sa.

10. Nepanikáriť. Ak tomu nezabránim. Vyhľadať pomoc. Ešte stále neodbornú. Niekomu zavolať. Len nie mamke, tá z neznámych príčin panikári tiež. Poprípade ísť za niekým, kto spraví kávu. A povie vety typu: Neboj sa, to zvládneš. To bude ok. Samozrejme, že to neocením. Ba naopak.  Ale nesmiem zabudnúť, že ten človek mi urobil kávu. 11. Mať každý deň teplé jedlo. (Aj ho zjesť)
12. Nepiť veľa kávy. Nie zo strachu, že sa predávkujem, ale o strachu, že si ju znechutím a v živote sa jej nedotknem. A nikto si predsa do života nechce vniesť tragédie. To by bola.
13. Učiť sa.
14. Chodiť von na čerstvý vzduch. Každý deň. Min. na hodinu. Učenie na hojdačke neplatí. Poliať babkine kvety, kupiť si nové šaty či sedieť na lavičke iba tak, hľadiac i so blba – to sa ráta!

15. Spať. Dostatočne. V noci samozrejme.
16. Učiť sa.
17. Učiť sa.
18. Nekalkulovať. Neoplatí sa.
19. Kameň úrazu: Byt čo najmenej protivná.
20. aaaaaa UČIŤ SA!!!!!!

Vytlačiť, nalepiť na viditeľné miesto.

<3

 

2 thoughts on “Ako som (ne)zvládla školu…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *