Nezaradené

Ako to žijem?

“Ako to žiješ?!” – kričí na mňa častokrát prehlušené svedomie.

Môj život sa nepodobá tomu, čomu by sa mal podobať. Nežijem tu ako duša na prechodnom pobyte. Nežijem tu ako človek, ktorému nič nepatrí. Zhromažďujem a zakladám si na hlúpych veciach a ešte hlúpejších názoroch. Porovnávam sa a závidím. Som nespokojná. Večne ne(s)pokojná.

V návale nespokojnosti, keď si po miliontýkrát pomaly a precízne ZO-PA-KU-JEM, čo všetko by som mala na sebe zmeniť, aká byť, aby som sa niekomu zapáčila. Čo povedať, aby som zapôsobila. Koľko schudnúť, aby som bola okej.  Čo urobiť, aby to nebolo príliš málo alebo príliš veľa. Aha, aha.. Rozumiem, rozumiem! Všetko tak urobím. Najprv krok č.1, potom č.2, následne…

V reálnej situácii to všetko však vyzerá presne opačne ako chcem: Na všetko, čo som si statočne zopakovala zabudnem a v mnohých situáciách nie som očarujúce dievča, ale naopak totálne trápna trúba, ktorá sa opäť raz nezasmiala decentne, ale na plné ústa. Ktorá mala v hlave milión myšlienok, a posplietala všetky do jednej nezmyselnej vety , ktorá mi z úst vyletela von skôr, než prešla kontrolným pásmom. Ktorej všetko čo má v rukách popadá na zem v tej najmenej vhodnej chvíli. Ktorá sa začervená už len pri niečom dpohľade…

Okej. Možno nabudúce alebo možno keby som si kúpila farbu na vlasy, presťahovala sa do iného bytu alebo…alebo… Dosť.

A presne o tomto môj život je. Či chcem, či nechcem.

O porovnávaní sa a o posudzovaní. O hodnotení výzoru a správania. O pozeraní sa do zrkadla, nie svedomia. Smutným faktom je, že to robím preto, že to robí moje okolie, ktorým sa obklopujem a ja ako primitívny druh to všetko obkukám a v momente zapracujem do svojho života. Ach! Fakt už dosť!

Milý Život, už si len prosím o nejakú prapodivnú silu, ktorá mi pomôže dať svoj neporiadok v rebríčku hodnôt do úplného poriadku. Ktorý ma privedie k Pokoju bez ohľadu na to, čo všetko sa bude okolo mňa diať. Aby som nebola večný uzlík nervov…

A teda, nech náš život nie je o nekonečnom cykle porovnávania sa, vyvyšovania a následného nešťastia a nespokojnosti… Nech je o hľadaní cesty Domov, kvitnutí na správnom mieste a nie o zakorenení sa na tomto svete…  

Prosím ťa, pokús(me) sa o to. Nejak…
Spolu! 🙂

Rebríček hodnôt:

  1. Byť obrazom Cesty, Pravdy a Života 
  2.  … (všetko ostatné)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *