Vyliate.

s najlepším Priateľom

Cez otvorené okno priletelo lietadielko a v ňom odkaz. Od jej úplne najviac najlepšieho Priateľa. Chce s ňou ísť von na prechádzku. Bolo jej to divné, veď sú stále spolu a ešte k tomu je aj riadna zima. Ale najlepší Priatelia sa neodmietajú. Tak si natiahla pančuchy, nohavice, teplý sveter a kabát naň. Šla. Zvítali sa akoby sa nevideli ešte pred pár minútami. Nevedeli, kam pôjdu a čo budú robiť.

Začali sa  zhovárať.

O tom ako videla reklamu na auto, ktoré sa dá poháňať emóciami. Tak skonštatovala, že šanca, žeby naň urobila vodičák je hlboko pod nulovými hodnotami. On sa strašne zasmial a prikývol. Ona mu snívala o svojich snoch o zelenom domčeku pod orechom, o mužovi, ktorému raz bude prať a dostávať kvety a malých dievčatkách, ktorým bude česať vrkoče. O záhradke a sliepkach, ktoré budú s nimi žiť. Rozprávali si o slobode, o samote…

Hovorila mu o svojich strachoch a starostiach, On jej o tom akí sú ľudia, s ktorými pracuje ťažkopádni.  O tom, ako to má vo svete vyzerať a čo majú robiť, aby to tak vyzeralo. Vravela mu o seriále, ktorý naposledy videla. Bol to strašný krvák, ale jej sa páčil. Zase sa zasmial, a spýtal sa, že koľko ľudí jej s pohoršením povedalo, že nechápe ako niečo také môže pozerať. Spustila hlavu, vraj veľa…  Jemu nevadilo, že je plná paradoxov. Ba mal to na nej rád… Mal na nej rád všetko.  

Objal ju svojimi veľkými rukami, ona bola blízko Jeho srdca. Opäť ucítila ten tlkot toho najživšieho a najhorúcejšieho Srdca a vravela si, kiežby si v takomto objatí mohli vykračovať stále. On sa opäť iba usmial a ruky nespúšťal…

Chcel, aby si išli kúpiť posledné teplé marhuľové croissanty. Tie ona miluje najviac a On to vie. Namietala, že “Joj nieee, už je toľko hodín a ja by som jesť nič, nieto ešte slad… ” nedopovedala, lebo Jeho pohľad jej to nedovolil. Vedel, že ich chcela a tiež vedel, že to musela povedať. Veď zakaždým, keď ju púšťa zo svojho objatia, objíma ju chlad sveta a spôsobuje trhlinky, ktoré spôsobujú tieto napohľad normálne vety. Tak si ich predsa len kúpili… a zjedli!

Keď došli na rázcestie k jej domu, rozlúčili sa. Ona mu povedala, že tento čas bol dosť dobrý, a že je rada, že ju vytiahol von zo svojho tela. Znova sa na ňu najčarovnejšie usmial a nevravel nič. Už si zvykla, že On je práve Ten, ktorý narozdiel od nej, toho nenarozpráva veľa slovami, ale činmi. Vtisol jej bozk do vlasov a pevne stisol. Pevnejšie. Pišťala a so smiechom vravela, že nech ju nerozpučí…

Nie, On ju nechcel rozpučiť. On si ju len chcel vtlačiť do svojho Srdca, lebo ešte stále jej tam mal málo… Stále menej ako chcel, ako to obaja potrebovali.

A tak ona zmizla do svojho tela a On do jej duše…

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *