Nezaradené

Rásť a kvitnúť I.

Posledný deň v roku som sedela a len sťažka si spomínala, za čo všetko som bola uplynulý rok vďačná… Hanba mi, poviete si… Keď som otvorila instagram a zavalila ma spŕška príspevkov ako sú všetci naokolo vďační za vlastne “celkom dobrý rok”, že “nebol až taký zlý”, že v ňom “bolo veľmi veľa výnimočného a dobrého”… Zrazu sa okolo môjho krku objavil akýsi neviditeľný šál úzkosti, ktorý ma začal pridúšať, vháňať slzy do očí a nepríjemný pocit kdesi do žalúdka.

Ja som si nevedela spomenúť. A čím viac som rozmýšľala, tým horšie mi to šlo…

Presne pred rokom takýto čas som si skutočne a úprimne myslela, že ma čaká super rok. Že sa konečne v mojom živote objavil – ako mi raz moja kamoška povedala – ľadoborec, ktorý prerazí všetky ľady. No veľmi skoro som zistila, že to bol znova len buldozér a ja hlúpa a slabá som dovolila aby zrovnal všetko so zemou. I keď som sa tvárila, že – nieee, ta čo ste… všetko mám pod kontrolou. (Nemala som.:D)

Musím však povedať, že nebyť tohto neviditeľného buldozéru v mojom srdci, veľa vecí by sa nestalo. Na veľa vecí by som nenabrala odvahu. Možno je to skutočne pravda, že všetko zlé je aj na niečo dobré. 🙂

  • Presťahovala som sa. No už nie tak – „ z núdze cnosť“ – ale niekde, kde som skutočne spokojná a rada. Začala som bývať po prvýkrát sama a s výdatnou pomocou rodiny a najbližších priateľov som sa postavila na vlastné nohy.
  • Začala som si variť, piecť, starať sa s láskou o svoju prvú malú domácnosť, ktorú nemusím zdieľať s ďalšími cudzími ľuďmi. (To možno pochopíte vy, ktorí ste bývali dlhšie s niekým cudzím – rozumiete mi, že?)
  • Vytvorila som si kútik, kde môj šijací stroj má čestné miesto a nemusím ho odkladať, pretože sa nemám kde navečerať.

  • Mám vlastný jedálenský stôl – z tohto míľníka som bola nesmierne nadšená hádam i 2 týždne… vkuse!
  • Mám gauč – mám gaaaauč! Na ktorom sa po práci stále vyvaľujem. (300x <3) Ok, trošku klamem. Mám 2 gauče!!!!!!
  • Na svoje narodeniny som nebola ani na chvíľku sama. <3

  • Vydali sme Lucku za najlepšieho chlopa na svete. (A to nielen preto, že mi kúpil miniatúru Eda Sheerana) . Na svadbe mali prenádherné počasie. Nevesta bola úplne očarujúca a jej družičky tiež.
  • Prežila som všetky denné i nočné služby, ba čo viac – bez ujmy na hocičom a prežili všetci, ktorí mi prešli rukami. (Za tento bod mi spadol obrovský kameň zo srdca. I teraz.)
  • Na Veľkú Noc som si urobila fakt dobrú hrudku syra. (O veľkonočnej plnke radšej pre tentokrát ešte pomlčím).

  • Natrhala (nakradla) som na jar orgovány a nechala ich spolu s mojimi prvými ušitými rúškami na stolíku pred bytom Babky Ž. z 1. poschodia. Keď som ich potom videla ako ich nosí, perie a suší na balkóne, strašne ma to hrialo pri srdci a pod rúškom som mala skutočne široký úsmev.
  • Nevedela som sa dopočúvať albumov Taylor Swift. Vlastne tento bod kontinuálne pokračuje aj v tomto roku. Lover bude vždy albumom, s ktorým som sa sťahovala. Folklore bude vždy albumom, s ktorým som sa zžívala s novým bývaním a životom vôbec. A keď koncom roka vydala ďalší, Evermore – trošku som bola zaskočená. Sama som zvedavá, s čím pekným sa mi bude spájať 🙂
  • Počas prvej karantény sme boli na pekných výletoch a užili si okúzľujúcu jar s rúškami.
  • Vždy som mohla niekomu zavolať, keď mi bolo ťažko. Mám najlepšiu rodinu a priateľky vôbec.
  • Urobila som si adventný veniec a kolegyne mi doniesli môj prvý vianočný strom. Dokonca i ozdoby. V ten večer som odpadla na 100x. Sú perfektné, viac než si všetci myslíte.
  • Na Vianoce som bola doma
  • Objavila som pesničku, najkrajšiu na celom svete. Počula som ju asi 1000x. A s Pánbožkom sme uzavreli dohodu (teda ja, ehm), že ona bude našim tajným znamením. Keď budem opäť raz zmietaná zmätkami a pochybnosťami o mojom dávno stratenom Mužovi, táto pieseň sa tam niekde v tom príbehu objaví. A ja budem v klídku. Že je to už konečne Pán Nezvestný a nielen z núdze cnosť či výplň prázdnych miest.
  • Veľmi veľa som šila. Rúška, tašky, taštičky, obaly na knihy, SUKNE!!!
  • No čo najviac – splnila som si jeden svoj obrovský tajný sen – vytvorila si (taktiež s veľkou pomocou domácich v mojom <3) obchodík na sashe.sk (TENTO!!! https://www.sashe.sk/LucnaVila)

A keď si tu tak, 4.deň tohto nového roka sedím, premýšľam, obzerám kde som a čo som všetko vlastne dokázala a prežila… Môžem povedať len, že nepovažujem tento rok stratený. No tiež, žiaľ, nedokážem povedať, žeby sa mi tento rok nejak ohromne páčil. Všetky vyššie spomínané body boli popretkávané slzami, strachom a sklamaniami a mnohé z nich i pohladené chladnou rukou Samoty. Nadávala som, že tu nie je Pán Nezvestný a všetky škatule prenášam sama. Že nebol medzi prvými, ktorý videl kam som sa presťahovala, že sme spolu nevymýšľali ako poprekladáme nábytok, že namiesto jeho smiechu a teplej náruče sa po večeroch v tichom a prázdnom byte schúlim vždy do deky a čítam si. Chýbal (si) mi. Veľmi, doteraz asi najviac na svete.

No tento rok si to už nedovolím.

Plním si diár – nie však predsavzatiami, ktoré hneď poruším, ale malými cieľmi, ktoré ma budú ťahať bližšie k Dobru a Láske a zároveň vyššie k Domovu a ďalej od Tmy. A nebudú to veľké a veľavýznamné veci, budú to len malé, drobné, podobné tým, vyššie spomínaným. No takéto presne potrebujem ja, i moja duša, i moje srdce…

Aby som rástla a kvitla… <3

A to chcem. Rásť a kvitnúť v roku 2021.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *